Dnes má meniny: Zdenka Zajtra: Ľuboš,Ľubor

Hrad Revište na facebooku

Hrad Revište » História hradu

Aktuálne oznamy

Zobraziť všetky oznamy

 

Naši partneri:


Podporujú nás:



História hradu

Hrad Revište v rokoch 1526 – 1662

autor: Mgr. Tomáš Janura, PhD., historický ústav SAV

Hrad Revište na začiatku 16. storočia spolu s hradmi Šášov a (Slovenská) Ľupča predstavoval majetkovú doménu šľachticov z Veľkej Lúče. Aby zabránili vzájomným rozporom v roku 1500 prikročili k podeleniu všetkých svojich hradných panstiev, čo v konečnom dôsledku viedlo k začatiu používania dvoch rodových priezvisk. 11. apríla 1500 kráľovský personálny protonotár potvrdil, že Revište dostal František, syn Benedikta z Veľkej Lúče a Františkovi bratranci Blažej a Ladislav, synovia Blažeja z Veľkej Lúče. Ľupču prevzali bratranci nových majiteľov Revišťa Ján, Damián, Klement, Urban, Tomáš a Gregor, synovia Jána z Veľkej Lúče. V prípade hradu Šášova sa uzniesli, že sa spolu s panstvom rozdelí na dve polovice, pričom jedna pripadne držiteľom Ľupče a druhá vlastníkom Revišťa.[1]

 

Lesné majetky prešli v roku 1918 pod Ministerstvo pôdohospodárstva ČSR. V roku 1999 vznikol štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorý vlastní
i pozemok pod dnešnou zrúcaninou hradu.
27. apríla 2011 sa v Revištskom Podzámčí konalo ustanovujúce valné zhromaždenie členov združenia na záchranu hradu Revište. Cieľom združenia je zachovanie hradu pre budúce generácie, jeho konzervácia, rekonštrukcia, zbieranie a publikovanie informácií o hrade, vybudovanie prístupového chodníka, organizovanie kultúrno-spoločenských aktivít na zviditeľnenie hradu....

Od roku 1662 prešlo revištské panstvo do správy hlavného komorno-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Počas povstania Imricha Tökölyho sídlila na Revišti posádka nemeckých žoldnierov v cisárskych službách. Zle platení žoldnieri vydali roku 1677 hrad bez boja Tökölyho vojakom, ktorí ho vyplienili
a vypálili. Hrad dala banskoštiavnická komora opraviť a slúžil ešte do roku 1792 ako ubytovňa pre úradníkov banskej komory.
V tomto roku vyhorel od úderu blesku. Od tej doby chátra.

Kráľ daroval hrad 11. júna 1479 jágerskému biskupovi Urbanovi Dócimu. Dóciovci (Dóczyovci) boli jedny z najväčších magnátov v Tekovskej župe. Po smrti Urbana, 21. októbra 1492, sa revištské panstvo dostalo do vlastníctva jeho bratov a po roku 1500 patrilo ich synom Ladislavovi a Františkovi. Počas dedičských sporov dóciovskej rodiny nedošlo k rozdeleniu majetku, a tak Revište
a Šášov zostali vo vlastníctve Františka a Ladislava. Dóciovci boli povestní svojvoľným vyberaním mýtnych poplatkov, prejavmi násilia a vydierania. Toto všetko veľakrát vyvrcholilo
v ozbrojených akciách. Boje Dóciovcov
s banskými mestami utíchli počas roľníckeho povstania Juraja Dóžu v roku 1514 a baníckeho povstania v rokoch 1525-1526.  Po roku 1526 sa ďalšími vlastníkmi panstva stali  Gabriel, Ladislav a Mikuláš.  Revištské panstvo bolo v tom čase šieste najväčšie v Tekovskej župe. Ďalším činiteľom, ktorý nútil Dóciovcov prestať alebo aspoň zmierniť boje s mestami, boli Turci, ktorí ohrozovali podstatnú časť Pohronia. Posledný hradný pán na Revišti z rodu Dóciovcov, Žigmund, bol sťatý Turkami po dobytí Žarnovice, dňa 4. augusta 1647. Jeho ženu Eufrozínu odvliekli do Carihradu, ako otrokyňu sultána. V tom istom roku zomrel aj Ladislav Dóci a v roku 1648 Melchior, obaja na Šášovskom hrade. Nimi vymrela mužská vetva rodiny Dóciovcov.

V 15. storočí hrad často striedal majiteľov. Posledný významný majiteľ medzi panovníkmi bol Matej Korvín, ktorý však hrad dal do zálohy Jánovi Kolárovi, aby od neho získal hrad Šašov za
6 tisíc zlatých. Dal mu len 1000 a za 5000 vložil do zálohy hrad Revište. O rok neskôr sa stal hrad majetkom ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza. Panstvo sa neskôr vrátilo do majetku kráľa.