Dnes má meniny: Marek Zajtra: Jaroslava

Hrad Revište na facebooku

Aktuálne oznamy

Zobraziť všetky oznamy

 

Naši partneri:


Podporujú nás:



Žigmund

21.08.2012 10:14 Napísal  Miroslav Seget

Po smrti Ľudovíta I. v roku 1388 bol hrad vo vlastníctve kráľovnej Márie, ktorá ho darovala aj so Žarnovicou Mgr. Frankovi.  
3. júla 1391 však manžel Márie, kráľ Žigmund, daroval celé panstvo temešskému županovi Ladislavovi Šaraimu. V tomto roku k panstvu patrili dediny: Lehota, Rudno, Voznica, Dolné Hámre, Lukavica, Dolná a Horná Ždaňa, Žarnovica, Revištské Podzámčie a Vozokany.

Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg – † 9. december 1437, Znojmo) bol brandenburský markgróf (1378 – 1388 a 1411 – 1415), uhorský kráľ (od 31. marca 1387), český kráľ (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 1436 – 1437), rímsky kráľ (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414), lombardský kráľ (25. november 1431) a rímsky cisár (31. máj 1433).
Narodil sa v Norimbergu ako syn cisára Karola IV. a Alžbety Pomoranskej. Po otcovej smrti Žigmundovi v roku 1378 mu pripadlo Brandenbursko. V roku 1388 dal Brandenbursko moravskému bratrancovi Joštovi. Po Joštovej smrti v roku 1411 opäť pripadlo Žigmundovi. V roku 1415 ho zas dal Fridrichovi I., hradnému grófovi z Norimbergu, čím urobil z rodu Hohenzollernovcov najdôležitejšiu rodinu v Nemecku. V roku 1379 Žigmunda v Trnave zasnúbili s Máriou, dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. V roku 1381 Václav IV., Žigmundov najstarší brat a český kráľ, trinásťročného Žigmunda poslal do Krakova, aby sa – ako snúbenec Márie a tým aj perspektívny (aj) poľský kráľ – zoznámil s krajinou a jej ľudom. Václav IV. mu daroval aj Neumark, aby sa tým uľahčil styk medzi Brandenburskom a Poľskom. Po smrti Ľudovíta I. v roku 1382 sa Žigmundova snúbenica Mária stala kráľovnou Uhorska a Poľska, jej matka Alžbeta ju však zastupovala ako regentka. Na základe toho si Žigmund začal nárokovať uhorský aj poľský trón. Roku 1433 sa Žigmund stal  ako prvý vladár Uhorska  aj rímskym cisárom. V marci 1435 Žigmund vydal na sneme v Bratislave tzv. Decretum maius, ktorým reformoval súdnictvo. Okrem toho vydal dekrét týkajúci sa obrany proti Husitom, v ktorom sa zaviazal platiť za obranu západného Slovenska z vlastných zdrojov. V rokoch 1433 – 1434 dosiahol Žigmund všetky svoje politické ciele. V roku 1434 vypracoval projekt reformy rímskonemeckej ríše. V roku 1436 sa presťahoval do Prahy. V roku 1437 sa konal Ríšsky snem v Chebe, kde sa diskutovalo o reforme rímskonemeckej ríše. V decembri 1437 zomrel v Znojme. Nezanechal mužských potomkov. (zdroj Wikipédia)