Dnes má meniny: Adolf Zajtra: Vratislav(a)

Hrad Revište na facebooku

Hrad Revište » História hradu » Stavebný vývoj hradu

Aktuálne oznamy

Zobraziť všetky oznamy

 

Naši partneri:


Podporujú nás:



Stavebný vývoj hradu

Zostavil Mgr. Juraj Hirčák podľa doplnkového archeologického výskumu Ing. arch. Martina Bónu, PhD., 2018

Najstaršou dispozíciou hradu je severná obytná veža. Na počiatku 14. storočia mala len dve podlažia s obytnou a útočištnou funkciou. K veži sa na západnej strane pripájal múr v rozsahu jedného podlažia a na južnej strane sa nachádzal vstupný otvor, ktorý bol v neskororenesančnom období prestavaný.

V nasledujúcej vrcholnogotickej stavebnej etape (30. roky 14. stor. – 1. polovica  15. stor.) došlo k rozsiahlej rekonštrukcii a nadstavbe hradných múrov, ako aj severnej veže, ktorá získala tretie podlažie. Na juhu bol vybudovaný palác !encyklo!. Došlo aj k výstavbe parkanového múru s parkánovou hranolovou baštou na východnej strane južného paláca.

V rámci neskorogotickej stavebnej etapy (2. pol. 15. stor. - 1. tretina 16. stor.) bol nadstavaný východný parkánový múr, prekryté prístupové schodisko do južné paláca. Neskôr bola táto časť dobudovaná na trojpodlažného traktu. Súčasťou stavebných úprav bolo aj nadstavanie parkanová bašta, ktorá sa stala vežovou dominantou južnej časti hradu. Do parkánového traktu sa vchádzalo cez zdvíhací most a bránu a na sklonku stredoveku bola v predbráni vybudovaná aj vlčia jama. V neskorogotickom období bola druhýkrát nadstavaná severná veža.

Počas ranorenesančnej prestavby (2. tretina 16. stor.) dochádza k výstavbe priechodnej delovej bašty pred vstupom do priechodného traktu hradného jadra, a to na mieste jednoduchého predbránia s vlčou jamou. Išlo spočiatku o priechodnú dvojpodlažnú baštu, v ktorej sa prístupová trasa zalamovala a prechádzala k spomínanému hlavného vstupu situovaného v južnej stene parkanového traktu. Súčasťou delovej bašty bol na juhozápadnej strane zdvíhací mostík. V uvedenom období došlo aj k ranorenesančnej prestavbe južného paláca a výstavba murovaného opevnenia prvého predhradia. O pompéznosti prestavaného paláca svedčí ojedinelý archeologický nález ostenia portálu, odkrytý v druhotnej polohe v sutinách paláca. Portál s ostením má zdobený plastickým erb Dóczyovcov, pod ktorým sa v nadpraží ukrýva aj plastická rozetka. Po bokoch erbu je v hornom ukončení ostenia signovanie „ND“ a letopočet 1547, ktoré pripomínajú vtedajšieho majiteľa panstva Mikuláša Dóczyho a rok ukončenia  prestavby.

Nateraz nie je isté, či s opísanou ranorenesančnou prestavbou nesúvisí aj výstavba severného paláca. Dendrochronologickým datovaním jednej lešenárskej guľatiny sa predbežne pripúšťa zaradenie výstavby severného paláca už do 30. rokov 16. storočia.

V priebehu 17. storočia došlo k vybudovaniu hradieb druhého predhradia, ktoré vymedzili druhé nádvorie. Delovej bašte pribudlo tretie najvyššie podlažie. Najradikálnejšia prestavba prebiehala však na severnej veži, ktorá bola nadstavaná o štvrté najvyššie podlažie. Spodné tri podlažia boli zaklenuté klenbami. Veža sa tak zvýšila minimálne o 6 metrov

Vychádzajúc z výpovede dobových inventárov, možno realizáciu väčšiny opísaných prestavieb predpokladať pred polovicou, prípadne okolo polovice 17. storočia, keď umierajú poslední mužskí potomkovia rodu Dóczyovcov. V roku 1674 došlo k poškodeniu múrov prvého predhradia tökölyovskými oddielmi, čo vyvolalo následnú obnovu murív a je možné, že i výstavbu opevnenia druhého predhradia. Ešte v roku 1677 sa uvádzajú opravy bašty a hradbového múru, neskôr oprava striech, pričom údržba hradu bola uskutočňovaná až do začiatku 18. storočia.